Kunst des fechtens je druhým hlavným zameraním našej skupiny po talianskom šerme. Ide o systém boja dlhým mečom vo forme bez brnenia (blossfechten) a v brnení (harnisch fechten), tiež šerm tesákom, jednoručným mečom v kombinácii s pästným štítom, tiež tyčovými zbraňami. Významné miesto tu má aj boj dýkou a zápasenie. V globálnom pohľade môžeme ešte pridať techniky pre božie súdy kde nájdeme veľké hákové štíty a kombináciu meča s kopijou. Vznik tohto systému je pripisovaný veľkému majstrovi Johanesovi Lichtenauerovi. Ten niekedy koncom štrnásteho storočia zveršoval jednotlivé techniky tak, aby ich nemohol pochopiť ani prekrútiť obyčajný bežný človek pre ktorého toto umenie nebolo určené. (pozn. to že šerm bol v tomto období mierený pre urodzené vrstvy nie je nič neobvyklé. Aj taliansky majster meča Fillipo Vadi v roku 1482 vo svojej učebnici píše, že umenie šermu je pre kráľov, princov, rytierov a urodzených ľudí a nie pre zvieratá, rozumej chudobu bez pôvodu). Nie že by on sám umenie šermu vymyslel tvrdí anonym (MS3227a, toto dielo je často pripisované kňazovi Hankovi Doebringerovi), dal len šermu isté pravidlá a formu, ktorú po ňom nasledovali mnohí nemeckí majstri. Originálny „zedel“ (báseň) sa nezachoval alebo sa zatiaľ nenašiel, no ak by sme chceli študovať priamo ten bez dodatkov neskorších majstrov, pochopili by sme z neho pramálo. To však bol originálny zámer Lichtenaura. Z toho dôvodu vzniklo akési spoločenstvo nasledovníkov majstra Lichtenauera (Gesselschaft Lichtenawers) ktoré združovalo majstrov ktorí toto umenie poznali a navzájom ho v čo najmenej zmenenej forme posúvali ďalej. Pôvodných členov tohto spolku popisuje majster Paulus Kal vo svojom diele ( a je zaujímavé, že umenie nebolo čisto nemeckou záležitosťou. Veď v spolku nájdeme majstrov z Krakowa, Gdaňska, Prahy či dokonca Znojma.
Tu sú mená členov spolku gesselschaft lichtenawers:
Hanns Liechtenawer, Peter von Danzig (Tanczk),Lamprecht von Prag, Andre Liegnitzer, Sigmund Amring, Martein Huntzfeld , Phulips Perger, Peter Wildigans von Glatz, Hanns Spindler von Cznaÿm, Hanns von Erfurt, Iacob Liegnitzer, Hartman von Nurnberg, Hanns Pagnutzer Virgil von Krackau, Diethrich degen vechter, Ott Iud, ostereicher ringer, Stettner, Paulus Kal
Práve glosy týchto a ďalších majstrov k jednotlivým veršom sú pre nás zdrojmi z ktorých dnes pri interpretácii vychádzame. Kunst des fechtens je bojový systém s výrazne útočným potenciálom, ktorý je založený na koncepte takzvaného „fühlen“ teda cítenia. Skrz toto cítenie by mal bojovník vo väzbe rozpoznať, či je jeho súper tvrdý alebo mäkký na meči a podľa toho voliť správnu techniku. Tá by mala byť vykonaná v tempe in des, teda skôr než sa súper stihne skonsolidovať a získa iniciatívu.
Žoldnieri sa v súčasnosti špecializujú na „blossfechten“ podľa viacerých majstrov Kunst des Fechtens a šerm tesákom podľa majstra Lecküchnera. Ostatné súčasti Kunst des Fechtens zatiaľ zostávajú doplnkovou zložkou tréningov. Tréningy prebiehajú formou nácviku interpretovaných kusov (stuckov) ktoré nacvičujeme za použitia dlhých mečov blížiacich sa proporciami aj váhou originálnym zbraniam. Jednou z našich priorít je aplikovanie nacvičených kusov v reálnom strete ktoré nacvičujeme formou voľného sparingu. Tu je veľmi potrebná dostatočná ochrana tela, kde minimom je maska pre športový šerm, prešívaná vesta alebo jej ekvivalent v podobe ochrannej vesty na športový šerm, vycpávané rukavice a prípadne doplnková ochrana kĺbov. Na tento účel používame cvičnú zbraň dnes často označovanú ako Federschwert, alebo Fechtschwert, ktorý je kópiou originálnych cvičných zbraní aké sa používali v minulosti. Cvičné zbrane ktorými momentálne disponujeme sú flexibilitou vhodné na dosiahnutie potrebnej bezpečnosti, no ich prílišná rýchlosť a slabá tuhosť čepele sú daňou ktorú bohužiaľ v tomto prípade zatiaľ musíme zaplatiť. Aj napriek tomu hľadáme vhodnejší variant ktorý by spĺňal naše požiadavky na bezpečnosť, no čepeľ by dovolila lepšiu prácu vo väzbe. V súvislosti s aplikovaním šermiarskych kusov v reálnom bojovom cvičení je našim cieľom aktívne sa zapájať do turnajov a súťaží vo voľnom šerme systémom blossfechten. Vzájomná komparácia a konfrontácia totiž posúva šermiarsky vývoj vpred a obohacuje všetky zúčastnené strany. Jedno z prvých takýchto Slovenských šermiarskych zápolení kde sa stretli šermiari z rôznych skupín sa uskutočnilo na podujatí Červenokamenská Šermovačka (video) v roku 2009 (organizované Žoldniermi). Dá sa povedať, že svoj účel ktorým bolo otestovať vlastnosti cvičných mečov ktoré sú mimochodom v Európe bežnou pomôckou pri rekonštrukcii bojových umení splnilo. Tiež bolo jeho cieľom predstaviť širšiemu šermiarstvu možnosť merať si sily bez použitia brnení čo je základná podmienka pre šerm systémom blossfechten.